V dňoch 16 . a 17. mája 2026 sme sa stali svedkami výnimočného okamihu. V Dóme sv. Martina v Bratislave a v Kostole narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch v Bratislave slávnostne zaznela svetová premiéra diela Žalmy a hymny Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré zhudobnil sloveský skladateľ Marián Kittner. Je to vôbec prvé komletné hudobné spracovanie básnického cyklu tohto výnimočného slovenského básnika. Pri príležitosti 105. výročia básnikovho úmrtia ožívajú jeho nadčasové verše v monumentálnej, ucelenej podobe.

Koncert diela Žalmy a hymny bol podporený mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves.

Autor hudby, skladateľ a dirigent Marián Kittner, sa vo svojej ďalšej autorskej tvorbe snaží o hlboké precítenie textu a zrozumiteľnosť pre každého poslucháča. Kittnerove skladby vynikajú silným emocionálnym nábojom a majstrovským spájaním rôznych štýlov, čo potvrdil úspech jeho viacerých monumentálnych diel, o i. Requiem (2021), alebo oratórium Stabat Mater (2025).

V diele Žalmy a hymny sa predstavili poprední slovenskí sólisti, ktorí v aktuálnej sezóne stvárňujú kľúčové postavy svetového repertoáru: Alena Grach (mezzosoprán), ktorá je výraznou predstaviteľkou mladej generácie slovenského operného umenia a Daniel Čapkovič (barytón), ktorý v súčasnosti patrí medzi najlepších barytónov SND a je medzinárodne uznávaným umelecom.

Spolu so sólistami sa predstavil Spevácky zbor M@gnificat Bratislava, renomované teleso, ktoré sa pod umeleckým vedením Mariána Kittnera špecializuje na sakrálnu hudbu. Zbor je laureátom viacerých medzinárodných súťaží a vyznačuje sa kultivovaným hlasovým prejavom. Pravidelne spolupracuje s hudobníkmi z popredných profesionálnych telies.

Dielo svojím umeleckým prednesom sprevádzala Ida Rapaičová – legendárna herečka a držiteľka titulu Slovenka roka 2025 za celoživotné dielo. Jej podmanivý prednes dodal Hviezdoslavovým textom dychberúcu silu a majestátnosť.

Účinkujúcich sprevádzalo hudobné teleso Mucha Quartet, jedno z najvýznamnejších komorných zoskupení v strednej Európe a renomované sláčikové kvarteto, ktoré pravidelne hosťuje na prestížnych svetových pódiách. Umelecký prejav telesa je zárukou zvukovej ušľachtilosti a maximálnej interpretačnej precíznosti.

Žalmy a hymny patria k vážnej, duchovnej a filozofickej lyrike Pavla Országha Hviezdoslava. Autor sa v nich obracia k Bohu, zamýšľa sa nad zmyslom života, utrpením, spravodlivosťou, vierou a postavením človeka vo svete. Dielo má vznešený, modlitebný až oslavný charakter, pričom nadväzuje na biblickú tradíciu žalmov a hymien. Hviezdoslav v ňom spája osobnú pokoru s hlbokým morálnym posolstvom a ukazuje človeka ako bytosť, ktorá hľadá pravdu, dobro a duchovnú oporu. Jazyk je obrazný, slávnostný a bohatý na básnické prostriedky.

Hudobné spracovanie diela Žalmy a hymny Pavla Országha Hviezdoslava od skladateľa a dirigenta Mariána Kittnera predstavuje dôstojné a citlivé spojenie veľkej slovenskej poézie s duchovnou silou hudby. Dielo malo svetovú premiéru v máji 2026 a prinieslo Hviezdoslavove nadčasové verše v novej, pôsobivej hudobnej podobe.

Kompozícia je vystavaná ako rozsiahle hudobno-duchovné dielo v jedenástich častiach. Keďže pôvodný literárny cyklus je myšlienkovo aj jazykovo bohatý, zhudobnenie pracuje s citlivým výberom textov a s premysleným dramatickým oblúkom. Na začiatku jednotlivých častí zaznieva umelecký prednes úryvkov z Hviezdoslavovho diela, ktorý poslucháča uvádza do atmosféry básne a vytvára prirodzený prechod medzi slovom a hudbou. Hudba Mariána Kittnera nepôsobí iba ako sprievod k textu, ale ako jeho hlbšie rozvinutie – zvýrazňuje modlitbu, úzkosť, pokoru, nádej aj vznešenosť Hviezdoslavových veršov.

Jednotlivé časti vytvárajú pestrý, no ucelený celok. Prológ otvára priestor sústredenia a pripravuje poslucháča na duchovnú cestu. Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja prináša slávnostný rozmer a odkaz na duchovné i kultúrne dedičstvo. Žalm ku závierke roku pôsobí ako tiché zastavenie, bilancia a zamyslenie nad plynutím času. Žalm žaloby prináša naliehavejšiu polohu diela, v ktorej zaznieva ľudská bolesť, prosba a túžba po spravodlivosti. Časť Z temena hôr otvára obraz výšky, odstupu a duchovného rozhľadu. De profundis patrí k najhlbším momentom kompozície – nesie v sebe volanie z hĺbky, vnútorný zápas aj prosbu o vypočutie. A ešte pôst! vnáša vážnu, asketickú a dramatickú náladu. K Tatrám rozširuje duchovnú výpoveď o národný a prírodný rozmer. Advent prináša stíšenie, očakávanie a nádej. Hviezdnaté nebo obracia pohľad k večnosti, svetlu a tajomstvu presahujúcemu človeka. Záverečná časť Blízko si, Pane potom pôsobí ako pokojné a dôverné vyústenie celého diela – ako modlitba, v ktorej sa napätie, hľadanie a zápas premieňajú na blízkosť, vieru a vnútorné zmierenie.

Kittnerove Žalmy a hymny sú dielom, ktoré s úctou pristupuje k Hviezdoslavovej poézii a zároveň ju približuje dnešnému poslucháčovi. Vznikla kompozícia dôstojná, emotívna a zrozumiteľná, schopná osloviť nielen znalcov literatúry a sakrálnej hudby, ale aj širšie publikum citlivé na krásu slova, hlasu a duchovnej hudobnej výpovede.

Dňa 2.11.2025 o 17:00 hodine , na sviatok Pamiatky zosnulých, zaznelo v Kostole narodenia Panny Márie na Dlhých dieloch v Bratislave jedinečné kompozičné dielo od skladateľa Mariána Kittnera REQUIEM.

Sólistami večera boli výnimočné operné osobnosti: soprán – K. Herda Killarová, mezzosoprán – A. Grach, tenor – J. Kuchar a bas – p. Mikuláš.

Spolu so sólistami sa predstavil spevácky zbor M@gnificat, ktorého je Marián Kittner aj zbormajstrom. Hudobné dielo  sprevádzal komorný orchester. Jeho základ tvorilo skvelé hudobné teleso Mucha Quartet, ktoré bolo doplnené inštrumentalistami zo Slovenskej filharmónie a Slovenského národného divadla. Dirigentom bol autor diela Marián Kittner.

Koncert diela REQUIEM od Marián Kittnera bol podporený mestskou časťou Karlova Ves.

Autor vytvoril kompozične premyslené dielo, v ktorom udržuje napätie až do úplného konca. Zároveň preklad textu z latinčiny pre poslucháčov umocnil umelecký zážitok a ponúkol úpne iný, exluzívny zážitok z tohto diela. Dielo preukazuje skutočnú emocionálnu hĺbku s výnimočným hudobným výrazom a jeho interpretácia na sviatok Pamiatky zosnulých nebola náhodná. Autor prepája minulosť s prítomnosťou, núti poslucháča ponoriť sa do seba a precítiť silu hudby. M. Kittner si zachováva v diele svoj rukopis, avšak v jednotlivých častiach diela sa hudobne inšpiruje od velikánov ako Mozart, Dvořák, zaznejú však aj motívy od Mahlera, či Prokofieva. Pri počúvaní skĺznete do vlastných myšlienok, dojmete sa spomienkami a precítite hlboký smútok spolu s nádejou. V závere vo vás zostáva búrka emócií a ešte dlho po dozvuku posledného tónu cítite v duši chvenie a pokoru.

Requiem Mariána Kittnera prvý raz zaznelo v novembri 2021. Dielo si získalo mnohých fanúšikov a jeho premiéra zaznela v podaní Štátneho komorného orchestra Žilina a Speváckeho zboru Lúčnica pod taktovkou Rastislava Štúra. Koncert na Dlhých dielo bol zatiaľ iba druhým uvedením tejto výnimočnej skladby.

Výkony všetkých účinkujúcich ako aj samotné dielo odmenili prítomí dlhým standing ovation a my dúfame, že čoskoro si budeme môcť toto dielo opäť vypočuť.

Krásnou bodkou za Vianocami bola Česká mše vánoční od Jakuba Jana Rybu, ktorá zaznela  6. januára 2025 o 17:00 hodine v Kostole narodenia Panny Márie na Dlhých dieloch v Bratislave.

Toto ikonické dielo českej klasiky priniesli Mucha Quartet s hudobnými hosťami a dva spevácke zbory – M@gnificat z Bratislavy a Stella zo Senca. Ako sólisti sa predstavili: soprán – Kateřina Herda Killarová, mezzo – Alena Grach, tenor – Pavol Mucha, bas – Tomáš Šelc a organ – Marianna Gazdíková. Dielo dirigoval zbormajster speváckeho zboru M@gnificat Marián Kittner.

Koncert sa uskutočnil aj vďaka podpore mestskej časti Karlova Ves – mimoriadnej dotácii pani starostky.

Continue reading Jakub Jan Ryba — Česká mše vánoční →

Dostalo sa nám veľkej cti vystúpiť na pôde Konzervatória v Bratislave na spomienkovej slávnosti venovanej pedagogickej a dirigentskej osobnosti Zdeňka Bíleka.